Pôsobisko a hrob Jonáša Záborského

Jonáš Záborský sa narodil do rodiny malého zemana. Študoval na nižšom gymnáziu v Necpaloch, pokračoval na gymnáziu v Gemeri, neskôr navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a svoje vzdelávanie sa rozhodol ukončil na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove. V roku 1840 bol krátku chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte toho roku prijal miesto farára niekde inde. Po požiari jeho fary a kostola sa stal katolíkom a v roku 1843 bol vysvätený za katolíckeho kňaza. Mal spor s Ľudovítom Štúrom, keď označil jeho národný program za nerealistický. V rokoch 1843 – 1850 bol nemeckým kaplánom v Košiciach. V roku 1848 bol uväznený za prechovávanie Žiadosti slovenského národa. Pôsobil aj ako profesor gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a v rokoch 1850 – 1853 taktiež pôsobil ako redaktor Slovenských novín vo Viedni. V roku 1853 sa stal farárom v Župčanoch, kde už bol až do konca života. Napokon prijal novú podobu slovenského jazyka a venoval sa najmä literatúre. Posledné roky prežil v samote a bol označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutého, plného rozporov v sebe samom a voči svetu. Jonáš Záborský zomrel 23. januára 1876. Je pochovaný pri kostole v Župčanoch. Po ňom je pomenované aj divadlo v Prešove.